domacich medziplanetarnych letcov. Michail Antonovic Krutikov sedel v kresle za riaditelskym stolom. Cosi rozpraval, tlieskajuc pritom rukami a utierajuc si obcas vreckovkou oci.
Bykova zbadal riaditel posledneho. Bol bledy, az popolavy, medene vlasy sa mu leskli a pod ocami mal kruhy, ake mavaju ludia po velkom a dlhotrvajucom pretazeni organizmu. Oci mu vsak spokojne ziarili. Hovoril tak ticho, ze z jeho rozpravania nepocul nic. Vsimol si len, ze hovori pomaly a so znacnou namahou. Bykova obstali veduci oddielov a nacelnik raketodromu. Bola to vari najtichsia skupinka v pracovni.
Bykov zdvihol hlavu a zbadal riaditela. Vstal, pracovnou preletel tichy sum, pritomni zbystrili pozornost. Riaditel stanice a kapitan si vysli v ustrety, hrmotne klepkajuc magnetickymi podkovami po kovovej dlazke. Stretli sa uprostred miestnosti. Podali si ruky a chvilu mlcky stali, potom Bykov zahlasil:
— Sudruh Kangren, planetolet Tachmasib s nakladom pristal.
