Ked vtaky zbadali Pavlysa, ponahlali sa mu v ustrety.
– Co je so Sandrou? — spytal sa jeden z nich.
— Uz sa prebrala z bezvedomia a povedala Dimovovi, ze potapacov zavalilo v akejsi jaskyni dvadsat mil juhozapadne odtialto. Maju tam byt skaly. Dve z nich sa tycia nad vodou. Ale Van tie skaly nepozna.
— Tam nie su skaly, — povedal dalsi vtak. — Celu tu oblast sme prelietali. Videl si tam skaly, Saint Venan?
— Nie, Alan, — odpovedal druhy vtak. — Nikdy som tam nevidel nijake skaly.
Alan sa obratil k dalsiemu vtakovi:
— A ty?
— Tusim som tam videl dva utesy, — odpovedal treti vtak. — Vynaraju sa len za odlivu. Vtedy medzi vlnami vycnievaju ich vrcholy.
– Dakujem, Marina, — povedal Alan.
— Marina? — zopakoval Pavlys. — Marina?!
Ale vtak prudko zamaval kridlami a vyletel hore do dymoveho mracna.
— Marina Kimova? — spytal sa Pavlys Alana.
– Ano. Tak co este stracate cas?
Tri biele vtaky leteli pred flyerom, trochu nad nim. V povetri sa vznasalo tolko sopecneho popola, ze bolo cervenkaste, zlovestne a kridla vtakov ziarili ako ohen.
Tak jednym z vtakov bola Popoluska! Zmenila vyzor a nechcela, aby sa to Pavlys dozvedel…
— Kto pojde s akvalungom? — spytal sa Nils. Uvelebil sa v strede kabiny a ostatni sedeli okolo neho ako okolo velikanskeho sviatocneho kolaca. Dimov sa obaval, ze sa Nilsovi bude tazko pracovat pod vodou, ale on vyvratil vsetky namietky.
— Bezo mna sotva rozoberiete zaval a prederiete sa dnu. Budete vyhadzovat skaly do vzduchu? Alebo ich rozoberiete holymi rukami? Ci pockate, kym vam z dispecingu planetoidu presunu podvodny robot.
— Mame predsa vlastny. V pripade potreby ho mozeme zmontovat za niekolko hodin.
— Ved prave — za niekolko hodin! Potom ho ta treba odviezt na clne. A ked sa konecne pusti do roboty, bude uz neskoro.
— Mas pravdu, Nils, — prisvedcil Dimov.
— Marina je uz dlho na stanici? — spytal sa Pavlys.
— Je tu nova, — povedal Dimov. — Mesiac lieta.
Dolu zbadali cln. Krajal vlny, z nich mu ako hlava vycnievala kabina. Pavlys vysielackou povedal Vanovi:
— Zdvihni cln nad hladinu a let nad vodou najnizsou rychlostou.
— Naco?
— Pristaneme s flyerom na palube.
— Myslim, ze to nepojde…
— Nemame ine vychodisko.
Vtaky leteli vysoko, pod purpurovou klenbou oblakov vyzerali ako biele bodky. Neskor sa znesli nizsie a nabok.
— Pavlys, — oznamil Alan, — vidim dve skaly nizko nad vodnou hladinou pol druha kilometra od teba. Letime dolu. Davaj pozor.
Pavlys pozoroval, ako sa z vody vynara cln a spliecha penu na vsetky strany. Zacal s flyerom klesat a prisposoboval rychlost rychlosti clnu.
— Chod rovnejsie, — poziadal Vana.
— Ako podla priamnika, — odpovedal Van.
— Drzte sa!
Flyer pristal na palube clna za kabinou. Paluba bola mokra a po bokoch sikma. Pavlys vysunul rezervne podpery a vrubkovane prisavky zovreli boky clna.
— Chvilu sa tu udrzim, — povedal Pavlys. — Otvorte spodny otvor.
Nils zoskocil na palubu clna prvy a pedantne prekladajuc nohy, zamieril ku kabine. Po bokoch panciera mu pre istotu viseli hmatadla. Nevedel plavat a siel by na dno ako kamen. A tu bola poriadna hlbka.
Cln s flyerom, ktory sedel na nom ako jazdec, nenahlivo napredoval ponad vlny. Pavlys zaklonil hlavu, hladal vtaky. Ale nevidel ich.
Gogija nehybne sedel pri okienku, nevedel, co ma teraz robit. Ostatni postupne mizli v kabine. Pavlys sa spytal Vana:
— Vsetko v poriadku?
– Ano.
— Daj mi Dimova.
— Pocuvam ta, Slava.
— Chcel by som zostupit dolu s Nilsom. Som dobry potapac, silnejsi ako ini. Mozem sa zist.
— Nie, — povedal Dimov, — ostan, kde si. Moze sa stat, ze budes potrebnejsi ako pilot nez ako potapac.
Pavlys nastartoval. Flyer od napatia klesol trochu nizsie, odtrhol pri-savkove podpery od sikmeho chrbta clna a prudko sa vzniesol dohora. Cln clapol na vlny, chvilku nadskakoval, ako ked z brehu hadzete zabky, a potom zmizol pod hladinou.
Pavlys vystupil o sto metrov a pozorne prezeral biele pobrezne vlny, uprostred ktorych sa cerneli koncite vrcholce skal.
Pavlys zavolal Alana. Iba on mal vysielacku.
— Podakuj sa Marine. Zaviedla nas presne na miesto.
Marina! Chcelo sa mu znova a znova opakovat to meno. Uvedomil si, ze nepreziva nijaky sok, neciti hrozu, odpor ci bolest, vobec nie. Mozno uz bol za posledny den a noc pripraveny na takyto zvrat udalosti alebo ma Dimov pravdu. Bioform ostava clovekom, ibaze v exotickom sate. Lutoval Marinu. Pred pol rokom… pred pol rokom u nej zacali s bioformaciou. Ktovie preco stoj co stoj chcela vidiet toho kapitana na Mesiaci, ale on sa s nou nechcel stretnut. Zrejme sa Popolusky v chalupke radsej zriekol. Pavlys az teraz pochopil, preco sa citila vinovata. Ved usla z ustavu… Mohli ju zato odvolat z pokusu.
Pavlys pocul Dimovov hlas:
— Tu su, pod sutinou.
— Tak vidis, — povedal Gogija, — nepochyboval som o tom.
— Pocuj, Pavlys, — povedal Dimov. — Sme v styridsatdvametrovej hlbke. Van ostava v clne, ja a Nils vychadzame k zosuvu. Jerichovsky nas bude istit zvonka. Na kazdy pripad zapni registrator, zachyt kazdy nas pohyb.
— Jasne, — povedal Pavlys, — zapinam registrator.
— Vychadzame.
— Musia ist daleko k zavalu? — spytal sa Pavlys Vana.
— Nie, vyborne ich vidim.
Pavlys si predstavil tu scenu. Cln znehybnel tesne pri dne nad skalami, uprostred ulomkov koralov a posplietanych chaluh. Jerichovsky je niekolko krokov od clna. Luc lampy na jeho prilbe osvetluje prihrbeneho Dimova v priliehavom oranzovom skafandri a sebaisto vykracujucu korytnacku.
— Dosli sme k sutine, — oznamoval Dimov. — Nils hlada vchod. Musi tu byt puklina, cez ktoru sa dostala von Sandra.
Nastala dlha prestavka.
Pavlys sa spojil s ostrovom. Pflug hlasil, ze sa nic nezmenilo. Sandra spi a situacia v krateri sa stabilizovala. Tecie bahnita lava. Ak bude vytekat takou rychlostou, do rana sa plocha ostrova znacne zvacsi. A o niekolko rokov sa tu budu moct sadit citronovniky.
Gogija sa odputal od svojich pristrojov a sadol si vedla Pavlysa.
— Naozaj nezavidim Jerichovskemu, — poznamenal. — Lubit zenu, ktora je v podstate napoly ryba…
— Ale hocikedy sa predsa moze vratit do povodneho stavu.
– Tazko. Sandra nie je pravy bioform, lebo potapacov robili uz pred Gevorkjanom. Okrem toho ani po tom netuzi, paci sa jej taky zivot. Je zblaznena do oceanu. Raz vam iste porozpravaju svoj pribeh. Je to velmi romanticke. Zoznamili sa, ked Sandra uz pracovala na Nairi. Priletela k nam do Tbilisi na konferenciu, stretla sa s
