gulodisk Poznavatelov neprenikol silovu barieru do Vesmiru. Neskior vsetky gulodisky obsadili povstalci.
… Signalna obrazovka Modrej gule poplasne zablikala. Uo, ktory kontroloval synchronizaciu elektromagnetickych a mezonovych poli hlavneho motora, spozornel. Obrazovka neprestavala blikat, zaznela zlovestna melodia, ktora signalizovala nebezpecie. Uo hned zapol obzorovu obrazovku a uvidel, ze vody Fialoveho oceanu pri brehoch Juhozapadneho ostrova su posiate tisickami lodi. Plavali zo vsetkych stran ako suvisly mur. Od masy obycajnych elektromagnetickych osobnych lodi sa odlisovali zvlastne konstrukcie neobycajne velkych rozmerov — cosi ako veze alebo kupoly. Len neskor sme sa dozvedeli o prameni obrovskej energetickej moci Poznavatelov, ktoru sustredili na Uov astroplan v poslednej bitke. Dali do cinnosti vsetky zasoby ekaronia, nahromadene za tisice rokov. Na kazdej lodi, ktora priplavala k brehom Juhozapadneho ostrova, bol transformacny motor, ktory z ekaronia odcerpaval vsetku energiu. Akademik vypocital, ze len v obrovskych kupolovitych konstrukciach (ukazalo sa, ze to boli silove generatory), sa sustredovalo tolko energie, kolko vyrobili vsetky energeticke stanice Griady za sto rokov.
Preto teda mohli Poznavatelia uskutocnit posledny zufaly cin — utok na metagalaktansky kozmoplan, hoci energeticka siet Griady bola v rukach Piotra Michajlovica. Spravne predpokladali, ze ak porazia Metagalaktanov, so vzburenymi Griadoidmi si lahko poradia.
Uo zvazil hroziace nebezpecenstvo a vydal rozkaz, na ktory posadka ihned zaujala svoje miesta. V riadiacej ustredni s m’m zostali dvaja pomocnici. Zacali zavyjat vstupne rele na hlavnom riadiacom pulte: niekto naliehavo prosil, aby zapli spojovaciu obrazovku. Uo’, ktory myslel, ze sme to my, zapol obrazovku a uvidel Elcove planuce oci a niekolko Griadanov, clenov Kruhov mnohotvarnosti.
Ked Elc uvidel Ua, duto zarycal: Priselci z velkej mnohotvarnosti! To vy ste zorganizovali zlocinnu vzburu proti poriadku nasho zivota! Dajte si pozor! Griadoidi sa uz utopili v drazskych pobreznych vodach! Mame k dispozicii obrovsku, vam neznamu energiu. Navrhujem vam, aby ste odovzdali gulu Kruhom mnohotvarnosti!
Iba tak si zachranite zivot. Zostanete na Griade, stanete sa clenmi Kruhov mnohotvarnosti! Budete odvzdavat svoje vedomosti mlademu pokoleniu Poznavatelov. A pozemstania, ktori su v kozmoplane, musia sa vratit do Oddelenia biopsychologie! V opacnom pripade znicime vas astroplan!
Ako to chcete urobit? — spytal sa ironicky Uo: Kruhy cakaju na odpoved, — povedal Elc a neodpovedal na Metagalaktanovu otazku.
Zaznel Uov hlasny smiech. Zapol sustavu automatov, ktore napravili generatory do rezimu nazhromazdovania energie pola Sin. Ziarenie stoviek pristrojov sa zlialo do suvisleho roznofarebneho prudu. Cely astroplan sa ozyval hromovou piesnou vytvaranych poli.
— Odidte do severnych vod, — poradil Griadanom Uo. — O pol hodiny dam do cinnosti hlavne pole a nezostane po vas nic. Alebo sa chcete premenit na mezonove ziarenie?
Poznavatelia sa zrejme spoliehali na svoje strasidelne pristroje. Prerusili rokovanie, Elc, skontroloval chronometer a ostrym hlasom vydal rozkaz.
Ohromne mnozstvo lodi sa hned dalo do pohybu. Osobne lode odplavali asi pat kilometrov na bok a dopredu postupili kupolovite plavajuce konstrukcie. Obri znepokojene sledovali rucicky pristrojov, ktore ukazovali rast napatia v poli Sin. Maximum dosiahne az o dvadsat minut. Poznavatelia ich predbehli a zautocili prvi.
Hromove buracanie, ktore sa ozvalo od oceanu, sa v sirokych vlnach valilo ku guli; zacali pracovat griadske kupoly. V desatkilometrovej vyske nad ostrovom sa s otriasajucim revom rozziarili styri umele slnka.
Prival tepelnej energie sa valil na Modru gulu. Mimoriadne silna stena premeneneho priestoru okolo astroplanu sa zacala stlacat. Pristroje lahostajne zaznamenavali suboj dvoch silovych poli — griadskeho a metagalaktansk eho. Stvrt hodiny trval sialeny tanec ruciciek. Treba priznat, ze Poznavatelia zostrojili generatory, ktore vytvarali silu, dovtedy nevidanu na Griade. Boli chvile, ked sa sila poli vyrovnavala a ochranne pole gule skoro mizlo. Keby metagalaktansky generator bol dosiahol maximum len o pol hodiny neskor, griadske kupoly by boli neutralizovali ochranne pole astroplanu. Niciva vlna premeneneho priestoru by sa bola rychlo zhlukla okolo Modrej gule a Metagalaktania by boli nevyhnutne zahynuli.
Griadske umele slnka v okamihu spalili vsetko bohate rastlinstvo ostrova. Bolo strasne pozerat neskorsie na zuholnatenu pust, v strede ktorej sa tycil trochu scernety metagalaktansky astroplan. Neobycajna hmota obalu velmi dobre znasala teplotu milion stupnov. Mala taku nepatrnu tepelnu vodivost, ze nehladiac na strasnu vonkajsiu teplotu, teplota vnutri astroplanu neprevysila pocas boja patdesiat stupnov.
Vody oceanu kypeli, zohriate sikmymi lucami nizko visiacich sine.
Samotni Poznavatelia sa zachranovali v ochladzujucich miestnostiach lodi.
Napokon sa Uo, udychcany od tepla pri hlavnom pulte, slavnostne vystrel: farebne oko generatora Sin ukazovalo maximum. A bolo na case!
Ochranne pole, vytvarane rezervnymi generatormi, sa uz stlacalo a zostupovalo ku kozmoplanu pod tlakom griadskej energie. A vtom sa Modra gula otriasla jasnou melodiou zapnuteho generatora Sin. Melodia ustavicne rastla, silnela a prehlusila aj sycanie umelych sine a hukot griadskych kupol.
Grandiozne konstrukcie, ktore bolo jasne vidiet na pozadi neba, sa zacali naraz deformovat, rozpustat, roztapat. Prestraseny som pozoroval, ako sa topili aj kupoly a elektromagneticke osobne lode. Po oceane sa niesol neludsky, srdcervuci rev — to kricali Poznavatelia, ktori sa premienali na mezonove ziarenie, na prach, na nic…
O tri minuty bolo po vsetkom. Pripadalo mi to ako zly sen: obrovske lodstvo, ktore zastieralo cely obzor, ako keby ani nikdy nebolo byvalo pri brehoch! Zhasli umele slnka znicenych Poznavatelov. Uo ich neutralizoval postupnym sustredovanim zazracneho generatora Sin.
11
Zbohom, Griada!
Nadisiel radostny a zaroven smutny den: lucime sa s Griadou.
Na upati Modrej gule sa vlni ludske more. Spolu s Uom a obrami stojim na visutej plosinke kozmoplanu a plnymi plucami vdychujem vietor, ktory prinasa vonu dalekych ostrovov Fialoveho oceanu. Vedia mna stoji zamraceny Dzirg, Peter Michajlovic starostlivo prebera v rukach posledne mikrofilm.
Pol roka preslo odvtedy, co sme utocili na Trozu. Poznavatelia, ktori sa rozutekali po celej Griade, sa uz davno vsetci vzdali. Skoncila sa pekelna praca v ptuinskych baniach a na ladovych pustatinach Zelsy: automaty a elektronkove mechanizmy budu pracovat miesto doterajsich vaznov, Griadoidov a Erobsov, ktorych oslobodili pre tvorivy radostny zivot.
Pol roka sme odovzdavali oslobodenym pracovnikom svoje vedomosti a skusenosti. Mnohemu sme ich nemohli naucit — Poznavatelia ich hlboko uvrhli do nevedomosti. Ale zaklady uz boli polozene. Zvlast vela pracoval Piotr Michajlovic. Tri mesiace stravil v hlavnom elektronkovom mozgu Griady, kde otvorili pre Griadoidov ozajstnu univerzitu. Naucil ich riadit energiu. Vyslo najavo, ze programy, ktore vkladali Poznavatelia do elektronkoveho mozgu, boli smiesne jednoduche: tisicrocny monopol Poznavatelov sa drzal len na nevedomosti pracovnikov.
A uz odchadzame. Desattisice Griadanov sa sem poschadzali zo vsetkych kutov oslobodenej planety. Az po obzor sa vlni more hlav a vyzera to, akoby kozmoplan spocival na ich pleciach.
Piotr Michajlovic sa nezmenil ani v tento slavnostny den. Zhromazdil skupinu Griadoidov a zapalisto im vysvetloval zasady jednoducheho programovania elektronkovych pristrojov. Ledva som ho stacil odtiahnut k priklopu, ktory sa uzuz mal zatvorit.
Silno sme sa objali s Dzirgom a dlho sme si pozerali do ocu; medzi nami stal jasny tien jeho sestry.
— Zbohom, brat, — zasepkal ticho Dzirg. — Nezabudni na Novu Griadu.
…. Uz posledne lode a posledni Griadoidi na diskoch zmizli za obzorom. Uo hladi na hodinky.
— Nadisiel cas, — hovori a ide k pultu. Pristroje spievaju vitaznu piesen. Stale vyssi a vyssi je zvuk startovacich motorov. Vsetky obrazovky su zapnute. Vidime, ako sa daleky ocean ceri od prudu spatnej energie. Uplne necuj ne a plavne sa Modra gula, velka ako poriadny asteroid, odlepila od povrchu Griady, kde stala seststo rokov. Zrychlenie vobec necitit — to je cosi insie ako na fotonovych raketach, kde certovske pretazenie mozno vydrzat len pomocou specialnych ochrannych zariadeni.
Nemozeme sa naposledy pokochat ani ohromujucou oblohou Griady, ani Fialovym oceanom. Stale este trva obdobie hmiel a burok: nebo je zatiahnute nepreniknutelnymi mracnami, ocean ma farbu olova a rastlinstvo je sedocervene, fadne a neprivetivo. Ale to nie je zle. Hmly a burky prejdu a zivot na Griade rozkvitne vsetkymi farbami!
