Jugd uz natahoval ruku k vstupnemu kanalu a chystal sa vlozit do mozgu vrazedny rozkaz, ale vtom akademik schytil zo stola masivnu skrinku analyzatora a zacal nou tlct Poznavatela po lesklej holej lebke. Na obycajnej obrazovke bolo vidno, ako sa nad Griadanovou hlavou z prazdna zrazu vynorila hlava a ruky Piotra Michajlovica a tazky kovovy predmet dopadol na Griadanovu hlavu.
Jugd priskrtene vykrikol a zvalil sa na pult dolu hlavou. Piotr Michajlovic si utrel pot a silne si hryzol pery. Prvy raz v zivote spachal vrazdu!
Sluzobnici, ktori podlizavo sledovali Poznavatela cez priezracne steny, najprv nechapali, co sa deje. Zmatene sa tisli pri dverach, zufalo gestikulovali a naraz sa cely huf vrhol k Poznavatelovi. Jeden z nich vyskocil na pult, aby podrzal za plecia Jugda, ktory spadol hornou polovicou tela na panel, a vtom cistou nahodou strcil hlavu do „Samojlovovej zony”; Samojlov sa este vzdy nespamatal. Sluzobnik vyvalil oci od udivu a strachu. Odstupil a prekvapene zaklipkal mihalnicami: pred nim bolo zasa prazdno. Znovu vosiel do „zony” a uvidel Piotra Michajlovica. Potom sa s hrdelnym vykrikom vrhol na Samojlova. O chvilu sa uz zurivo pasovali na plosinke. Akademik bol mocny. Jeho uzemcista postava so sirokymi plecami bola casto navrchu. Pokusal sa chytit sluzobnika za hrdlo. Na dlazku s hrmotom spadlo tazke kreslo, ktore zhodili z plosinky. Ostatni sluzobnici panicky pobiehali okolo pultu a nechapali, kam zmizol ich kamarat a odkial spadlo kreslo.
Skoda cakat! Zapasnici sa mohli kazdu chvilu zrutit z plosinky a to by pre akademika znamenalo koniec. So skupinou sluzobnikov si neporadi.
Prosebne a zufalo som sa obratil k Uovi. Ten cosi rychlo vravel svojim spolocnikom. Obri okamzite vykotulali z astroplanu dva valcovite pristroje a otocili ich smerom na severozapad, ku griadskej centrale.
Zarachotili elektronkove pristroje, namontovane na valcoch. Boli to asi zameriavacie aparaty.
— Co je to? — spytal som sa s nadejou.
Neodpovedali. Uo behal pri pulte, robil desiatky zlozitych manipulacii. Vrhol sa k prekladovemu aparatu a zakrical na akademika: — Za kazdu cenu vyhod sluzobnika zo „zony”! Rychlo! Hned zapneme pristroj, ktory vyzaruje elektronove luce. Paralyzuju vsetko zive do vzdialenosti desattisic kilometrov! Rychlejsie!
Piotr Michajlovic pokracoval v bitke a naraz s nadludskym vypatim sil odsotil sluzobnika od seba, vystihol vhodnu chvilu a kopol ho do brucha.
Sluzobnik nesikovne zamaval rukami a padol dolu. Na obycajnej obrazovke to vyzeralo tak, ako keby spadol z prazdna. V tej chvili sa v priestore jasne crtali oslepujuce kontury „Samo j lo vo vej zony”.
— Ochranny stit proti elektronovym lucom pre Samojlova, — vysvetlil mi Uo vyznam oslepujucich kontur a zapol valce.
Kratko zavyli a vypustili modrastu ziaru: sluzobnici1, ktori boli od nas vzdialeni osemtisic kilometrov, popadali na zem ako zasiahnuti bleskom.
Piotr Michajlovic tazko oddychoval, pomaly sa zdvihol z plosinky, poobzeral sa okolo a zrejme cakal, ze sa zjavi sluzobnik.
— Hotovo! — zakrical nanho Uo. — Vyjdite zo „zony”! Sluzobnici su paralyzovani.
Ziarenie energetickeho stitu, ktory chranil „zonu” pred ucinkom elektronovych lucov, zhaslo a Piotr Michajlovic, ktory este stale neveril, ze je zachraneny, opatrne vystrcil hlavu zo „zony”. Ked uvidel nehybnych sluzobnikov, uspokojil sa, zoskocil z plosinky a akoby sa nic nestalo, zacal paralyzovanych sluzobnikov odtahovat k stene. Uvolnoval si tak miesto pri pulte.
Griadska energia bola v nasich rukach!
Od radosti cely bez seba som sa vrhol k Uovi, podskocil som a zavesil som sa mu na krk. Pritom som mrmlal slova vdaky. Obor ma laskavo potlapkal po chrbte.
V ten isty den sa po podmorskych mestach rozsirila otriasajuca zprava, ktoru som im oznamil polhodiny potom, ako Piotr Michajlovic ovladol situaciu pri pulte hlavneho elektronkoveho mozgu.
— Drahy Dzirg! Bratia Griadoidi! — vysielal som a srdce mi silne a radostne tlklo ako vtak, ktory sa dostal na slobodu. — Nadisla rozhodna chvila v tisicrocnych dejinach Griady. Vytrhli sme Poznavatelom z ruk energeticky monopol. Mate buducnost vo svojich rukach! Vyplavajte na hladinu Fialoveho oceanu! Vpred, na Trozu! Chytajte Poznavatelov, nech su kdekolvek!
Slobodu vaznom Zelsy a ptuinskym banikom!
Na hlavnej obrazovke sme pozorovali hufy Griadoidov, ktori sa zhromazdovali na namestiach Lezy a v inych podmorskych mestach. Dychtivo pocuvali nase zpravy. Vystupovali Starsi bratia, ktori ich iste vyzyvali k utoku na Trozu — pevnost a ochranu Poznavatelov. Hromove vykriky sa rozliehali po namestiach a uliciach podmorskych miest, donedavna este tichych.
Pochopil som, ze teraz je najdolezitejsie rychlo obsadit Trozu. Ochromit hniezdo Poznavatelov, zajat a znicit Kruhy mnohotvarnosti! Potom uz nebudu ostatni Poznavatelia, roztruseni vselikade po Griade a vo Vesmire, ziadnym nebezpecenstvom. Sami pridu prosit o milost, ked ich oberieme o energiu.
— Piotr Michajlovic! Pocujete ma dobre?!
Akademik na obrazovke kyvol hlavou.
— Pousilujte sa ihned vytvorit priestorovy oblak nad Trozou a hlavnym griadskym kozmodromom, aby sa ani jeden gulodisk Kruhov nedostal do Vesmiru! Ja letim do oblasti Lezy, k Dzirgovi, a povediem Griadoidov na Trozu! Udrzujte spojenie s Uom! Vytvori nepriepustnu barieru okolo hlavneho elektronkoveho mozgu, aby k vam nemohol preniknut ani jeden Poznavatel. Cakajte moje sifrovane signaly.
Samozrejme, keby nebolo obrov a ich techniky, vsetko, co sa odohralo za posledne dva dni, by sa nam nikdy nebolo podarilo. Uo mi dovolil pouzivat obrovsky lietajuci pristroj. Bol to prieskumny gulovity graviplan, do ktoreho sa zmestilo okolo patsto ludi. Metagalaktanom sluzil na lety do atmosfery preskumavanych planet a garazoval v hangari kozmoplanu.
Graviplan, v ktorom boli piati obri a ja, preletel za hodinu pattisic kilometrov a nehybne zostal visiet nad oceanom v oblasti Lezy. Hladina celeho oceanu bola posiata ciernymi bodkami; boli to Griadoidi. Vtom som si vsimol Griadoida, ktory zufalo gestikuloval. Ved je to Dzirg! Zosadli sme na hladinu, chytil som Dzirga za ruku a vtiahol som ho do otvoreneho priklopu.
— Rychlo! — suril nas Dzirg a striasol velke vodne kvapky. — Obrovska flotila elektromagnetickych osobnych plavidiel sa pohybuje od juhozapadu smerom k ostrovu Metagalaktanov! Myslim, ze su tam vsetci griadski Poznavatelia okrem Kruhov mnohotvarnosti a vybranych Griadanov, ktori zostali v Troze. Viara mi pred chvilou oznamila, ze v Troze zacal pracovat supersilny transformator energie zo stredu Galaxie, nezavisly na hlavnom elektronkovom mozgu. Ten zasobuje lodstvo, plavajuce k Ostrovu! Poznavatelia pochopili, ze sa rozhoduje o ich osude a pokusia sa za kazdu cenu obsadit modru gulu obrov. Na lesklej rovine sa pripravuju na start gulodisky s vybranymi sluzobnikmi. Ich cielom je dostat sa ku hlavnemu elektronkovemu mozgu, ktory ste tak smelo obsadili. Rychlo na Trozu! Treba znicit transformator energie! Hned pridu lode, ktore vzali nasi bratia v Draze.
Nebudem opisovat vsetky peripetie dvojdnoveho boja, ktory sa rozputal na obrovskom priestore od Trozy po Juhozapadny ostrov, ale rozpoviem vam o dvoch najdolezitejsich bitkach Dna oslobodenia: o boji v Troze a o gigantickom suboji dvoch sil pri brehoch Juhozapadneho ostrova, ktore obrazovky Modrej gule lahostajne zaznamenavali.
Na sestdesiatdva lodi, ktore vzali Griadoidi v Draze, sa nalodilo desattisic obyvatelov Lezy. O dvanast hodin sme sa vylodili v drazskom pristave. Mesto bolo ponorene do tmy. Samojlov vypol jeho energeticku stanicu. Vsetci Poznavatelia sa zbehli do Trozy, alebo odplavali s flotilou k Juhozapadnemu ostrovu. Podarilo sa nam ziskat len dvestostyridsat antigravitacnych diskov, na ktorych sa prva skupina hned vydala do Trozy. Viedol ju Dzirg a Ger. Preto sa musel gulovity graviplan pousilovat: za dvadsattri hodin dvestoosemnastkrat presiel od mora k Troze a naspai a prepravil z pobrezia na lesklu rovinu asi devattisic Griadoidov.
Bola husta hmla a dusno ako v parnom kupeli. Dzirg a ja sme marne pozerali cez matne priezracnu strechu a pokusali sme sa urcit, nad ktorou castou Trozy sa nachadzame; pod nami sa mihali poplasne svetla: Poznavatelia uz zrejme vedeli o nasom pristati a pripravovali sa na obranu. Tu niekde musi byt ustie vchodneho tunelu. Ale ako ho otvorit?
— Dzirg, — obratil som sa ku Griadanovi. — Do kazes otvorit vchodny tunel? Alebo mam poprosit o pomoc Uovych priatelov?
Odtialto sa neda otvorit, — odvetil Dzirg, — ale v Troze je Viara. Ta nam ho otvori. Zacal volat Viaru. Okolo nas vsade cakali tisice Griadoidov, hotovych zvitazit alebo umriet.
Na obrazovke aparatu sa zjavila Viarina tvar. Radostne sa usmievala, oci jej horuckovite ziarili.
— Bratia, — vykrikla, — konecne ste tu! Poznavatelia su zmateni! Cakajte, hned vam otvorim nudzovy tunel, ktory je od vas vzdialeny styridsat kilometrov smerom na juhovychod. Chodte rychlo k nemu. Otvorim tunel a
