pola odporu. Nebadane som si potrel spanky a celo. Hlava mi trestala od rozumoveho napatia. Zavrel som oci a div som sa nerozplakal pre bezmocnost mozgu, pre nedokonalost ludskeho umu, ktoru si uvedomovali kedysi Einstein, Mendelejev, Lobacevskij, Engels.
Zmocnilo sa ma sklamanie a hnev: — Preco teda pristroje,Uranie’ ukazovali nadsvetelnu rychlost? A preco sme zaleteli az do medzigalaktickeho priestoru, na milion svetelnych rokov od stredu Galaxie?
Uo sa znovu usmial: — Tak sa prejavili protirecenia medzi casopriestorom a posobenim pola odporu. Obrovska energia, ktoru vytvorila,Urania’, mala za nasledok — podla zakona premeny — obrovsku koncentraciu ekvivalentnej hmoty. Hmota vytvorila mocne pole pritazlivosti a to silne skrivilo priestor okolo rakety. Zacala sa pohybovat po krivke najkratsej cesty v tomto priestore, cize po geodete. Ale odpor pola Sin vyvolal poruchu pristrojov. Preto sa vam zdalo, ze ste prekonali svetelnu rychlost. Ta ista pricina — zakrivenie drahy rakety — vas zaviedla do druhej oblasti priestoru.
Po tomto rozhovore som pocitil hlboke sklamanie, ponizenie, trpkost… Cely zivot som zasvatil studiu vlastnosti priestorucasupritazlivosti a ukazalo sa, ze nic neviem a predstavujem si svet velmi nepresne. Uvedomil som si jasnejsie ako predtym, ze rozumne bytosti vo Vesmire sa podobaju prachu v zlatom luci, ktory sa prediera cez okenicu. Chvilu kruzi a mizne v tme. Preto niet v zivote nic vyssieho a krajsieho ako ocami, hlavou, srdcom pohlcovat tento nesmrtelny prenikajuci luc! Stastny je ten, kto aspon raz okusil radost poznania!
S tazkym srdcom som preskrtol svoju nedokoncenu teoriu priestorucasupritazlivosti a niekolko dni som sa bezmyslienkovite potuloval po salach a oddeleniach metagalaktanskeho astroplanu. Bolo treba vytvorit novu teoriu na zaklade nevycerpatelnych vedomosti, ktore nazhromazdili Metagalaktania. Pevne som sa rozhodol zasvatit tomu ostatok zivota, aby som ucenie o casopriestore doviedol do hlbky, ktoru by na Zemi tazko dosiahli aj za miliony rokov. Kvoli tomuto uceniu, ktore pomoze pozemstanom, som ochotny letiet s Uom do druhej Metagalaxie…” Tu bol zapis preruseny. Po kratkom prehrabavani nasiel som este niekolko pasov, ktore akademik ulozil do prazdnej zasuvky informatoria a naslepo som jednu vlozil. Znovu zaznel makky baryton Piotra Michajlovica: „Pri studiu velkych vydobytkov Metagalaktanov som sa stale viac presvedcoval o vseobecnej platnosti zakonov vyvoja hmoty vo vsetkych kutoch Vesmiru. Na zaklade tejto vseobecnosti som ciastocne pochopil vysoku civilizaciu obrov. V trezoroch modrej gule som objavil tisice metrov modrasteho pasu z neznamej hmoty. V nom akoby skameneli elektromagneticke kmity, zapisane na druhej strane Vesmiru. S Uovou pomocou som sa naucil rozvijat zapisky na obrazovkach,zapamatavacich’ pristrojov.
Teraz vkladam do pristroja pas zo serie,Vyvin planet’ a na obrazovke vidno obrazy z dejin dalekeho sveta. Dozvedel som sa, ze vyvoj zivota na planete hviezdy Avr trval neuveritelne dlho — tridsatpat miliard rokov! Patkrat dlhsie ako na Zemi! Poldruha miliardy rokov sa tulali v pravekych oranzovych lesoch Avr, sumiacich na obrazovke, predkovia dnesnych Metagalaktanov, pripominajucich statnych medvedov. Pred osemdesiatimi milionmi rokov sa tieto cicavce odlucili od sveta zvierat a zacali sa dejiny rozumneho zivota.
Rozmyslal som nad nesmierne dlhou dobou rozvoja Metagalaktanov a napokon som pochopil, kde je pricina: v ich svete nebolo tej hnacej silyladovcov, prudkej zmeny zivotnych podmienok, ktore donutili prvotnu opicu na Zemi chytit kyjak a dat sa do prace. Vyvoj zivota na planetach Avr ulahcovala a zaroven spomalovala astronomicka poloha planety: os jej otacania bola skoro kolma na rovinu drahy. Uhol sklonu bol osemdesiat devat a pol stupna. Tento uhol podmienil idealne podnebie planety. Miliony rokov necujne preletovali nad nou, minali sa uplne rovnake dni, roky. Nebolo ani tropickych horucav, ani polarneho chladu, ani zbytocneho sucha alebo dazdov, ani prudkych vykyvov teploty. Vecne cista obloha, neuveritelne stala teplota, rovnake podnebie — to vsetko sa blahodarne prejavilo na intelektualnom vyvoji Metagalaktanov, ktori sa nikdy nemuseli zapodievat bojom s prirodnymi zivlami, nepriatelskymi cloveku.” A este jeden kratky zapis: „Neuveritelne! Metagalaktania maju osem zmyslov! Okrem zraku, sluchu, cuchu, chute a hmatu maju este tri zmyslove organy. Ako som pochopil, maju organy, ktore vnimaju ultrafialove a infracervene luce, ultrazvuk a rontgenove kmity! Pocituju casopriestor tak isto ako my priestor. Metagalaktania sa zhruba priblizuju k pochopeniu svetov, hmota ktorych pozna okrem casopriestoru aj ine formy jestvovania. Pre mna je to uplna zahada.
Zvlastny zmyslovy organ, cenny dar prirody, im dovoluje pocut procesy rastu v bunkach roznych zivych organizmov.
— Procesy rastu vnimame ako urcite melodie, — vysvetloval mi Uo. — Ved aj vy mate pristroje, elektromagneticke zmensovace frekvencie, ktore umoznuju pocut procesy rastu. U vas su to umele pristroje, u nas prirodzene ustroje. Pocujeme, ako rastie trava, pocujeme trenie vody v rastlinach, pracu buniek, najjemnejsie procesy v mozgu a nervoch. Preto sa mozeme rozpravat myslienkami, bez pomoci slov, ale len medzi sebou. Pre vas je to zatial nedosiahnutelne.
Rozhovory s Uom sa stali pre mna carovnou povestou o nedosiahnutelnom. Raz ma zavolal k velkemu pristroju. Vysvitlo, ze je to kvantovy mikroskop a povedal: — Takto vyzera mikrokozmos!
Obraz mikrokozmu, ktory sa zjavil predo mnou, bol neporovnatelne zlozitejsi, ako si ho predstavovali pozemski vedci. Ba ukazalo sa, ze aj elektron, najnepatrnejsia cast hmoty, je zlozitou sustavou, ktora sa sklada z chumacovitych zhlukov energie, obklopenych desiatkami meniacich sa hmotnych castic. Najmensie z nich mali priemer 10–18 centimetra! Jedna tisicmiliontina tisicmiliontiny centimetra. A tu som si spomenul na slova velkeho myslitela Vladimira I. Lenina:,Elektron je tak isto nevycerpatelny ako atom.’ To vsak bola hranica delenia hmoty. So zatajenym dychom som pozoroval, ako sa na obrazovke pristroja tocil zlozity vnutroelektronovy mikrokozmos. Premietacka akoby spomalovala rychly zivot mikrokozmu trilion miliard raz…” Necakane ma ktosi silno udrel po pleci. Trhol som sa a zacervenal.
Za mnou stal Samojlov.
Co tu robis? — spytal sa a podozrievavo si ma prezeral. Uvidel pas vlozeny do analyzatora a zamracil sa: Do cudzich zapiskov neslobodno bez dovolenia nazerat.
Aby som zakryl rozpaky, zamrmlal som: — Piotr Michajlovic! Vy chcete letiet do Uovej krajiny?
Prestal mrastit tvar a spytal sa: — A ty by si tam nechcel letiet?
Let na casopriestorovom stroji po fantastickom „tuneli” v poli odporu do druhej Metagalaxie! Vari nie som uz astronaut!? Akeze este pochybnosti?
— Samozrejme! — zvolal som. Ale tu sa ozvalo moje srdce.
Ale najprv by som sa chcel vratit do Slnecnej sustavy, aby som rozpovedal pozemstanom o sebe, o nasich objavoch…
A zobral Lidu, chces povedat, — pokracoval akademik za mna.
Zahanbene som sklonil hlavu.
— Ved je tam sama v Panteone nesmrtelnosti. Ak sa nevratime, rele casu ju zobudi o jeden a stvrt miliona rokov. Ocitne sa v nepredstavitelne vzdialenom obdobi, medzi pozemstanmi… aj ked krasnymi, ale bez pribuznych a znamych. Bude jej tazko! Velmi tazko!
Prvy raz Piotr Michajlovic nezacal zartovat.
— Mas pravdu, — povedal vazne. — Je nasou povinnostou vratit sa domov, do vlasti, aby sme priviezli zvest o Griade, o vysokej civilizacii Metagalaktanov. Tym skor, ze let na Zem znamena pre obrov asi tolko ako prechadzka za mesto.
Mocne som objal mojho draheho ochrancu a priatela.
10
Koniec Poznavatelov
Neskoro v noci sa mi konecne podarilo nadviazat spojenie s Viarou.
Jej hlas bolo ledva pocut, obraz sa takmer stracal.
Nad Trozou vytvorili ionizovanu barieru, ktora rusi radiove vlny, — vravela Viara. — Kruhy maju podozrenie, ze medzi podmorskymi mestami a niektorymi obyvatelmi Trozy existuje radiove a televizne spojenie. Z Trozy odletiet nemozem, pretoze vystupny tunel otvoria len na Elcov rozkaz. Od Dzirga som sa dozvedela, ze ste na Juhozapadnom ostrove. Pomozte zabranit zniceniu Lezy!
— Chcu znicit Lezu? — spytal som sa znepokojeny.
Vcera prijali Kruhy toto rozhodnutie. Nejaky zradca oznamil Elcovi, ze Griadoidi ziskavaju vedomosti. Rozhodli sa znicit Lezu ako ohnisko nebezpecia.
Zivo som si predstavil miliony nic netusiacich Griadoidov a striasol som sa od uzasu. Bolo treba hned nieco
