— Tak, a teraz sa naveceriame a ide sa spat! — vyhlasil Pflug. Prvy zoskocil na piesok z ostreho nosa clnu, vycnievajuceho daleko nad breh, vystrel ruky a Van mu podal debnicku s plechovkami. Vsetci okrem Pavlysa si spustili viziry na kuklach; studeny vietor mal silu a sviezost mladeho sveta, poriadne stipal tvar.
— Nie ste navyknuty, omrznu vam lica, — vystrihal Jerichovsky. Jeho hlas znel v kuklofone zastrene, akoby zdaleka.
Van otvoril dvere utulne. Znutra kupolu podopierali masivne zelezne rebra. Domec bol pripraveny na kazde prekvapenie.
— V najhorsom pripade, — povedal Van, — ho zhodi z brehu a smari na more. A tam ho najdeme.
Jerichovsky zapol kurenie, pustil vzduch, a v domci hned bolo teplo.
Utulna bola priehradkou rozdelena na dve casti. V prednej, spolocnej, stali pracovne stoly, stroje, kontrolne pristroje. Za priehradkou bol sklad a spalna.
— Hned si pripravime veceru, — povedal Pflug, — Musim sa priznat, zboznujem konzervy. Cely zivot by som zil na suchej strave, ale zena mi to nedovoli.
— Kto jedol mojou lyzickou, kto spal v mojej postielke? — prisne sa spytal Jerichovsky, pristupujuc k stolu. — Kto tu bol na navsteve?
— Naco sa spytujes, ked to vies, — povedal Van.
— Prosil som, aby sa nikto nedotykal mojej masinky!
Jerichovsky ukazal do kuta na prenosny diagnosticky pristroj, z ktoreho sa vinul pas. I na dlazke sa valala cela kopa pasov.
— Och, tito milovnici samoliecby! — vzdychol Jerichovsky.
— Mozem sa prejst po okoli? — spytal sa Pavlys. — Viem vsetko: nesmiem sa vzdalovat od domu, nesmiem sa kupat v mori ani bojovat s drakmi. Pozriem, ako zapada slnko, a hned sa vratim.
— Chodte, — povedal Van. — Ale nepustajte sa do samostatnych vyskumov, aj ked doteraz sme tu draky nevideli.
Pavlys vykrocil do chodbicky.
Slnko sa klonilo k ubociu vrchu, zakryvajuceho polovicu oblohy. Sneh padal hustejsie a Pavlys si musel spustit vizir. Vlocky prudko plieskali na kuklu, svet vyzeral ako v hmle. Pavlys mal pocit, ze sa prediera cez mracno bielych musiek. Obratil sa plecom proti vetru a schadzal k vode. Laguna, chranena pasom utesov, bola pokojna, vlny sa pomaly plazili na breh, zastrkotali ulomky ladu a vlny sa lenivo vracali nazad, zanechavajuc chaluhy, drobne musle a chuchvalce peny. Za strkovou plazou sa vypinali cierne spicate skaly, aj kamenista sutina vyzerala cierna, lebo slnko svietilo rovno do oci. Vyssie po uboci stupali z ciernavy svetle pasiky pary, parazitna bahenna sopka pravidelne dunela a vypluvala hrce blata, z ktoreho sa dymilo. Blato stekalo na breh v potocikoch vlniacich sa ako tabakovy dym a tuhlo pri vode. Ak su na tomto ostrove nejake zive tvory, musia byt zakute do panciera a prisposobene na to, aby sa mohli zivit mineralnymi solami z horucich pramenov. Alebo schadzaju k vode a zbieraju na brehu skromne odpadky mora.
Pavlys vykrocil po brehu. Vietor sa mu zapieral do chrbta, potiskal ho. Kupola domca sa rychlo zmensovala, uz ju takmer nerozoznal medzi skalami a utesmi. Pavlys siel takou rychlostou, akou slnko klesalo k ubociu vrchu. Chcel dojst az na kosu a pozorovat, ako slnko zapadne za obzor.
Vrch cnel vzadu ako velke ospanlive zviera. Oblaky zmizli, ani co by sa ponahlali za slnkom ta, kde je teplo a svetlo. Lad pri brehu uz nepovoloval pod slabnucim narazom vin, netriestil sa a nehromadil do dlheho pasu ulomkov, ale ako olej pokryl lagunu. V matnom povrchu iba kde-tu presvitala cez otvory voda sfarbena ako obloha na zapade. Pavlys usudil, ze je cas vratit sa.
Z vrchu sa odtrhol kamen a nadskakujuc preletel vedla. Dopadol do mora, zdvihol stlp vody a ladove ulomky. Pavlys pozrel na ubocie, ci sa odtial neruti lavina. Kamen sa uvolnil, lebo zhora pomaly schadzal domaci pan. Zrejme sa rozhodol pochutnat si na muslickach na brehu. Vyzeral dost hrozivo, ale Pavlysa si nevsimal. Schadzal po tienistom uboci, preto si ho Pavlys nemohol poriadne obzriet. Z dialky pripominal asi meter vysoku korytnacku. Nohy jej nebolo vidiet.
Vtom si Pavlys uvedomil, ze korytnacka nejde k brehu, ale k utulni, a tym mu odrezala spiatocnu cestu. Nerozhodne zastal. Mozno to bola iba nahoda a korytnacka ho nevidela alebo sa tvarila, ze ho nevidi.
Korytnacka dosla k dvojmetrovemu briezku, spod panciera ako hady rychlo vyklzli leskle hmatadla, chytili sa vycnievajucich skal a korytnacka lahko vyskocila, zahojdala sa na hmatadlach a makko sa spustila na plosinu pri krateri. Pavlys videl, ze ma viacero hrubych, pevnych a pruznych noh.
Vysvitlo, ze je presibana, ze vobec nie je nemotorna a pomala, len sa tak tvari. Pavlys opatrne, aby na seba neupozornil, vykrocil popri vode. Dufal, ze mu korytnacka nestihne prehradit cestu. Ale ona akoby uhadla, co ma v umysle, nahlila sa dolu ubocim a pomahala si pritom hmatadlami. Pavlysa zachvatila akasi iracionalna hroza pred prvobytnou krutou silou vyzarujucou z netvora a pustil sa do behu. Nohy sa mu smykali po strku, sneh slahal do vizira.
Utekal popri vode, pod nohami mu chrupstal lad. Zdalo sa mu, ze v tmavom okienku utulne sa mihla tvar… Ak ho zbadali, este mu stacia otvorit dvere.
Vchod bol otvoreny. Pavlys ho pribuchol za sebou a oprel sa on chrbtom, kym popadne dych. Uz stacilo len stisnut tlacidlo, vpustit do chodbicky vzduch, potom otvorit vnutorne dvere a vsetko porozpravat ostatnym. V duchu uz pocul Vanov nevyrazny hlas: „Upozornoval som, ze musite byt opatrny.“
Pavlys este nestacil vystriet ruku k tlacidlu duchadla, ked vtom pocitil, ze dvere za jeho chrbtom sa pomaly otvaraju.
Najrozumnejsie v tej chvili by bolo znova zavriet dvere. Potiahnut za paku a zavriet. Ale Pavlys stratil hlavu, ked uvidel, ze okraj dveri drzi cierne ligotave hmatadlo. Skocil dopredu, chcel otvorit vnutorne dvere a skryt sa v utulni. Vedel, ze vnutorne dvere sa neotvoria, kym sa chodbicka nenaplni vzduchom, no spoliehal sa na to, ze dnu uz vedia, co sa robi, a vypnu automatiku.
Vnutorne dvere nepovolili. V chodbicke sa zoserilo — korytnacka zaclonila cele vonkajsie dvere. Pavlys sa obratil, chrbtom sa pritisol k vnutornym dveram a zdvihol dlane pred seba, hoci si uvedomoval, ze korytnacie hmatadla su ovela silnejsie ako jeho ruky. Rozhodovali sekundy. Pochopili uz konecne ti vnutri, co sa tu robi?
V chodbicke sa rozsvietilo svetlo. Pavlys videl, ako korytnacka chytila hmatadlom paku vonkajsich dveri a zatvara ich. Druhe hmatadlo lezalo na vypinaci. Teda svetlo zapalila korytnacka.
– Zeniem sa za vami uz od gejzira, — prehovorila korytnacka. — Nevideli ste ma? Alebo ste sa ma nebodaj zlakli?
Ozvalo sa sustanie — to sa chodbicka zaplnala vzduchom. Hlas korytnacky vychadzal spod pologule na jej pancieri.
— Vonku nemozem kricat, — vysvetlovala korytnacka, — moj hovoriaci pristroj ma slabu kapacitu. Vy ste tu novy?
Vnutorne dvere sa odsunuli. Pavlys neudrzal rovnovahu, no korytnacka ho zachytila hmatadlom.
— Ale ste utekali! — povedal Van skodoradostne. — Upalovali ste ako vichor. Miestne formy zivota nahanaju strach odvaznej dialkovej flote.
— On neutekal, ale planovite ustupoval, — opravil ho Pflug. Mal opasanu zasteru. Nad panvicami stupala chutna para. Na stole boli rozlozene taniere. — Navecerias sa s nami, Nils?
Bioform korytnacka odpovedal dutym mechanickym hlasom:
— Nerob si zo mna posmech, Hans. Alebo sa hadam nevies domysliet, ako sa mi niekedy chce napchat si brucho? Ci aspon si sadnut k stolu ako clovek. Je to cudne, organizmus to nepotrebuje, ale mozog si pamata vsetko, este aj chut ceresni ci brezovej stavy.
— Vari v Norsku su brezy? — cudoval sa Jerichovsky.
— V Norsku je kadeco, aj brezy, — odpovedal bioform. Vystrel k Pavlysovi dlhe hmatadlo, dotkol sa mu ruky a povedal: — Berte to tak, ze sme sa zoznamili. Som Nils Christiansen. Naozaj som vas nechcel nastrasit.
— Trasu sa mi kolena, — priznal sa Pavlys.
— Aj mne by sa triasli. Ja som na vine, mal som vas upozornit na Nilsa, — povedal Jerichovsky. — Ked tu clovek zije cele mesiace, navykne si na bioformy i vobec na vsetko, co nas obklopuje, a poklada to za bezne… Tym skor, ze som na teba nasrdeny, Nils. Preco si prehanal moj diagnost? Bojis sa o zdravie? Co by sa stalo, keby si ma bol zavolal? Hned by som sem priletel. Mimochodom, aj Dimov je s tebou nespokojny. Uz tri dni si nenadviazal spojenie.
— Bol som v krateri sopky, — vysvetloval Nils, — iba pred hodinou som sa vratil. Pouzival som diagnost preto, lebo som sa musel skumat pri vysokych teplotach. Neskor ti vsetko porozpravam. Teraz mi povedzte vy, co je nove.
