povalac, vecny cestujuci, ktory sem-tam osetri nejaky skrabanec a vie zapnut diagnosticke zariadenie.
— Vlani som bol na stazi u Singha, zdokonaloval som sa v reanimacii, — povedal Pavlys. — A tohorocnu dovolenku som stravil na Korune. Zaujimavo pracuju, ma to velku buducnost.
— Singh je tusim v Bombaji?
— V Kalkate.
— No vidite, svet nie je az taky velky. Kedysi unho pracovala Sandra.
— Iste az po mne.
— O Korune mam iba nejasnu predstavu. Nie preto, ze by ma to nezaujimalo, ale nemam kedy. Takze mi nezazlievajte, ked vam o nasej praci porozpravam trochu podrobnejsie, ako to budete pokladat za potrebne. Ak vam co-to uz bude zname, vydrzte. Neznasam, ked mi skacu do reci.
Dimov sa rozpacite usmial, akoby prosil o prepacenie, ze ma taku neznesitelnu povahu.
— Ked sa budoval nas ustav, — zacal, — akysi vtipkar navrhol pomenovat nasu vedu ichtyandria. A mozno to ani nebol vtipkar. Ved kedysi existovala taka literarna postava — Ichtyander, clovek-ryba, vybaveny ziabrami. Citali ste o tom?
– Cital.
— Pravdaze, ichtyandria bola iba zart. Vedci potrebuju vedeckejsie slova, to je nasa slaba stranka. Nas ustav dostal nazov ustav bioformovania… Nove vedy zvycajne vznikaju akoby na hrebeni vlny. Spociatku sa hromadia fakty, skusenosti, myslienky, a ked ich mnozstvo prevysi pripustnu mieru, vznika nova veda. Taji sa v pribuznych, ba i vzdialenych vedach, jej myslienky sa vznasaju vo vzduchu, novinari o nej pisu, no nema este pomenovanie. Je udelom iba jednotlivych nadsencov a cudakov. Tak to bolo i s bioformovanim. Prvymi bioformami boli vlkolaky. Rozpravkove vlkolaky, zrodene prvobytnou fantaziou, ktora vo zvieratach videla svojich blizkych pribuznych. Clovek sa este nevyclenoval z prirody. Videl silu v tigrovi, prefikanost v liske, lstivost ci mudrost v hadovi. Vo svojej obrazotvornosti obdaruval zvierata ludskymi vlastnostami. Vrcholom tohto druhu fantazie boli carodejnici, bosoraci, zle vlkolaky. Pocuvate ma?
Pavlys prikyvol.
– Ludia tuzia lietat, a tak lietame v spanku. Ludia tuzia plavat ako ryby… Ludstvo pobadane zavistou zacalo preberat od zvierat ich domyselne vlastnosti. Vyrobilo lietadlo, ktore pripomina vtaka, vyrobilo ponorku, ponasajucu sa na zraloka…
— Nazdavam sa, ze zavist v tychto vynalezoch nehrala ulohu.
— Neprerusujte ma, Pavlys, slubili ste mi to. Chcem vam len ukazat, ze ludstvo sa pustilo nespravnou cestou. Nasich predkov mozno ospravedlnit tym, ze nemali dost vedomosti a moznosti, aby si zvolili spravnu cestu. Clovek napodobnoval jednotlive druhy cinnosti zvierat, napodobnoval ich tvar, ale seba sa v tejto suvislosti nikdy nedotkol. S rozvojom vedy sa clovek stal az privelmi racionalny. V porovnani so svojimi prvobytnymi predkami bol o krok pozadu. Rozumiete mi?
– Ano, — prisvedcil Pavlys a pomyslel si: Ktovie ci su tieto prednasky urcene len pre cudzincov alebo tieto utrapy musia prezivat i pracovnici stanice. Aj Marina? Ake ma vlastne oci? Vraj uz niekolko rokov po smrti Marie Stuartovej si nikto nepamatal, akej farby mala oci.
— Ale takato situacia nemohla trvat donekonecna!
Dimov vyzeral celkom premeneny. Ta jeho vycivenost je iste zapricinena fanatizmom. Je to jemny, delikatny fanatik, pomyslel si Pavlys.
— Medicina dosiahla iste uspechy, — pokracoval Dimov. — Zacali sa transplantovat organy, vytvarat umele organy. Coraz vacsiu ulohu v nasom zivote hrala genetika, geniove konstruovanie, cielavedome mutacie. Naucili sa cloveka opravovat, restaurovat, ba i dotvorovat…
Nie, to nie je fanatik, spresnil v duchu Pavlys. Je to rodeny pedagog, ktory sa zhodou okolnosti ocitol medzi ludmi, co aj bez neho vsetko vedia a napriek ucte k nemu ako k veducemu stanice odmietaju pocuvat jeho prednasky. Marina v nebezpecnej chvili jednoducho vyklzne z miestnosti a ujde na svoj Vrchol. Budem sa musiet poprechadzat po stanici a zistit, ci existuje schodiste alebo vytah veduci hore. Co keby som len tak nahodou vysiel hore, nahodou zasiel za nou do laboratoria…? Pockat, a co ked aj ona pracuje so zvieratami? Sandra pracuje so zralokmi a Marina… Marina s vtakmi!
Pavlys sa tak pohruzil do myslienok, ze prepasol niekolko Dimovovych viet.
… Gevorkjanovi osud urcil ulohu zberatela. Zhrnul vsetky priklady, o ktorych som vam prave rozpraval. Sformuloval ulohy, zameranie, ciele bioformovania. Prirodzene, nebrali ho vazne. Jedna vec su nevelke ciastocne zmeny ludskeho tela, ine je prerobit ho od zakladu. No zatial co vedci v minulom storoci museli dokazovat svoju pravdu cele desatrocia a genius, ktory predstihol svoju dobu, ziskal uznanie az niekedy v osem desiatom roku svojho zivota, Gevorkjan mal k dispozicii oceansku zakladnu Nairi, kde uz pracovalo dvanast potapacov vybavenych ziabrami.
— Sandra je teda potapacka, — domyslel sa Pavlys.
— Pravdaze, — prisvedcil Dimov, ktoreho prekvapila Pavlysova neinformovanost. — Nezbadali ste, aky ma zvlastny hlas?
— Zbadal, ale neprikladal som tomu vyznam.
— Sandra prisla k nam nedavno. Kedysi pracovala na Nairi. Ale zase ste ma prerusili! Hovoril som vam o Gevorkjanovi. Vznikol paradox. Potrebujeme ludi-ryby. Potapacov vybavujeme ziabrami, v oceane na nich caka kopa prace. Novinari uz lahkomyselne pisu o rasach morskych ludi, no my vedci vieme, ze je privcas hovorit o tom, pretoze dvojity dychaci system velmi komplikuje organizmus, stazuje sa tym jeho vyvazovanie. Gevorkjan uz od zaciatku bol proti tomu, aby sa ziabre stali trvalou sucastou organizmu potapacov. Chcel, aby ludske telo bolo iba obalom, takym, aky rozum poklada za najvhodnejsi. Obalom, ktory v pripade potreby mozno zhodit a vratit sa k normalnemu zivotu. Citite uz rozdiel medzi potapacmi a bioformami?
Pavlys neodpovedal a Dimov ani necakal na odpoved.
— Bioform, — vysvetloval, — je clovek, ktoreho telesna struktura je zmenena tak, aby mohol co najlepsie vykonavat pracu v podmienkach, v akych normalny clovek nemoze pracovat.
Pavlys prvy raz pocul o Gevorkjanovi asi pred patnastimi rokmi, este za studentskych cias. Potom sa polemiky a vasne upokojili. A mozno Pavlys venoval pozornost inym veciam…
— Polemiky sa sustredovali okolo problemu cislo jeden, — pokracoval Dimov. — Naco menit strukturu ludskeho tela, co je drahe a nebezpecne, ked sa da skonstruovat stroj, ktory bude vykonavat vsetky potrebne funkcie? Nasi oponenti sa nas spytovali: Chcete vytvorit Ikara? Ikara s ozajstnymi kridlami? Nuz my ho predbehneme na nasom flyeri — rychlolete. Chcete vytvorit cloveka-kraba, ktory by mohol zostupit do Tuscarory? My ta spustime batyskaf. Lenze… — Tu Dimov urobil pauzu, no Pavlys pokazil cely efekt, lebo vetu dokoncil:
— Lenze vesmir nie je pokracovanim zemskeho oceanu.
Dimov si odkaslal a urazene sa odmlcal. Bol ako herec, ktoremu akysi bezocivec z hladiska napovedal: „Byt alebo nebyt.“ A on si tu vetu pripravoval, nacvicoval niekolko mesiacov.
— Prepacte, zisli mi na um utrzky diskusii z tych cias, — ospravedlnoval sa Pavlys, ked si uvedomil, ako trestuhodne sa previnil svojou replikou.
— Tym lepsie, — ovladol sa Dimov. — Slovom, ako ste povedali, vesmir nie je zemsky ocean. A nie je pre vas tazko sa dovtipit, odkial Gevorkjan dostal pomoc.
— Od Vesmirnej spravy.
— Od Dialkoveho prieskumu. Neviete si predstavit, kolko prihlasok sme dostali, ked Gevorkjan uverejnil svoju hlavnu spravu. Ponahlali sa k nemu chirurgovia a biologovia z rozlicnych, casto celkom necakanych stran. Aj tak to boli tazke roky. Vsetci tuzili po okamzitych vysledkoch, ale dobrovolnikov sme zatial nebrali. Vznikol vsak hlbokovodny pes. Presnejsie, krabopes. Nasledovali este tri roky pokusov, kym sme sa mohli uplne zarucit, ze budeme moct bioformu-cloveku vratit jeho predosly vyzor. A pred osmimi rokmi sa zacali pokusy s ludmi.
— A kto bol prvy bioform?
— Boli dvaja — Seris a Sapejev. Boli to hlbokovodne bioformy. Pracovali v desatkilometrovej hlbke. Neboli by presvedcili skeptikov, keby im nebola posluzila nahoda. Pamatate sa, ako zachranovali batyskaf vo Filipinskej preliacine? Nie?
— Kedy to bolo?
— Teda sa nepamatate. Ale pre bioformiu to je cela epocha. Batyskaf stratil riadenie, uviazol v trhline a zasypala ho podvodna lavina. Spojenie sa prerusilo. Slovom, nastala ta situacia, ked sa kazda technika dava na ustup. Ale nasi mladenci sa ta dostali. Kdesi mam odlozene fotografie a novinove vystrizky z tych rokov. Ak vas to zaujima, neskor vam ich ukazem…
