Ovela neskorsie, ked uz pominuli vsetky starosti, dal mi Piotr Michajlovic precitat zapisky, ktore si robil v Informatoriu Poznavatelov — vlas tne, vypocul som si ich z magnetofonu. Nezdrzal som sa a zapisal som si ich do svojho zapisnika. Akademikove spomienky sa zacinali osudnym zasadanim Kruhov mnohotvarnosti. Prenechavam teda slovo Piotrovi Michajlovicovi: „Predpokladal som, ze Kruhy mnohotvarnosti budu rokovat o otazke rozdielov a totoznosti griadskej a zemskej civilizacie a aj o sposoboch vymeny vydobytkov vedy, techniky a kultury. Ale predmetom rokovania bol Viktor a ja. Predsedal Elc. Pokladam ho za docasneho diktatora, ktoreho urcite voli nejaka mocna skupina technokratov. Spociatku kohosi cakal, lebo podchvilou vrhal pohlad ku vstupnemu obluku.
A naozaj, o par minut sa v sale zjavili Griadania vo zvlastnych oranzovomodrych odevoch. Popredku kracal Griadan s jazvou, ktoreho sme uz poznali, lebo nas ucil programovanie. Posadali si do polkruhu pred nami. Stale som citil na sebe skumavy pohlad cloveka s jazvou. (Nazyvam ich tiez ludmi pre ich rozumovu blizkost s pozemstanmi.) Viktor sa cihavo obzeral na vsetky strany.
— Tak teda, pozemstania su pred nami, — prerusil Elc vseobecne mlcanie a obratil sa k oranzovym. — Co navrhujete s nimi urobit?
Clovek s jazvou vstal, ukazal na mna a povedal: — Tento pozemstan je vhodny na skumanie v Najvyssom stupni poznania. Z mikrofilmov sme sa dozvedeli, ze je to vedec. To je to, co potrebujeme.
— Co da Poznavatelom skumanie tohto divocha?
Presne takto sa prelozilo do nasho jazyka zodpovedajuce griadske slovo, nech uz to znelo pre nas akokolvek neprijemne.
Podrobime ho biologickemu presvecovaniu, aby sme si objasnili mechanizmus prace mozgu. Specialne vypracovany program studia dovoli biopsychologom rozriesit otazku, ktora ich uz davno zaujima: ci dokaze bytost z ineho sveta, s inac vyvinutym mozgom pochopit zakony Velkej mnohotvarnosti (ako som sa neskorsie dozvedel, Griadania takto nazyvali prirodu). Tieto skusenosti pomozu Poznavatelom prehlbit metody odrazu mnohotvarnosti.
— Dobre, — povedal Elc. — Tohto pozemstana dostane k dispozicii Vysoky stupen poznania. A druhy?
Ukazal na Viktora.
Clovek s jazvou zbezne prehliadol mojho navigatora.
— Tento pozemstan sa nehodi pre Vysoky stupen poznania. Jeho myslenie je primitivne a nezaujima biopsychologov. x Urazeny Viktor ocervenel a obratil sa. Pochopil som, ze griadski vedci akymsi siestym zmyslom okamzite urcili stupen rozumoveho rozvoja individua. V tej chvili vstal Griadan v zltocervenom odeve, ktoreho som predtym nezbadal, a povedal: — O tohto pozemstana sa zaujima Oddelenie zdokonalovania organizmu. Ma vlastnosti, ktore na Griade davno vymizli: aktivnu dusevnu silu, vysoku energeticku uroven. V pozemstanovi je mocny citovy odraz Velkej mnohotvarnosti. V starovekych vrstvach Informatoria sa zachovali zapisy o tom, ze podobne vlastnosti mali aj nasi daleki predkovia. Obnovit ich, to je ciel nasho oddelenia. Chladny rozum, ktory sa zrodil pred styridsiatimi piatimi storociami, hrozi uplne pohltit spolocnost Poznavatelov.
— Jasne, — Elc naklonil hlavu. Na jeho tvari sa ukazal slaby odraz uspokojenia. — Druheho pozemstana odovzdame do Oddelenia zdokonalovania.
Biopsychologovia suhlasne zamrmlali.
Pravdu povediac, zatial som v tomto ich rozhodnuti nevidel nic zleho. Naopak! Dufam, ze v ich takzvanom Vysokom stupni poznania sa zoznamim s vydobytkami griadskeho rozumu za uplynule tisicrocia. Nechapem Viktorovo rozhorcenie; takej moznosti sa treba potesit, no on je nespokojny. Prudko vstal a prikrocil k tribune, za ktorou sedel Elc. Starec sa tusim nalakal a dal znamenie dvom urastenym sluzobnikom, aby prisli celkom k tribune.
— Protestujem proti pokusom s predstavitelom rozumoveho sveta, ktory sa vam v rozvoji vyrovna! — vy hlasil astronaut hnevlivo. — Ziadam sl obodu pohybu po Griade, slobodu styku so vsetkymi osobami! Alebo sa bojite? Pravdaze, bojite sa! Nechcete, aby sa Griadania dozvedeli o zivote na Zemi, aby spoznali zasady komunistickeho humanizmu a aby ich nasledovali? Mlcis? Vratte nam teda „Uraniu, a dajte nam gravitonovu pohonnu latku.
Vratime sa domov.
Elc pocuval jeho rec so strnulym usmevom. Ale biopsychologovia obkolesili Viktora a namierili nanho rozlicne pristroje a zachytili jeho pohyby tela, gesta a vyraz tvare. Hned vidno, ze su to ludia cinu: nestracali cas a uz aj sa pustili do skumania noveho javu Velkej mnohotvarnosti.
Viktor, cely bez seba od Elcovej lahostajnosti voci jeho poziadavkam, sa rezko zvrtol a zamieril k vychodu. Ale v tej chvili ho sluzobnici chytili pod pazuchy a zacali ho tahat k vychodu. Viktor sa mocne vzpieral. Za nimi sa skoro slavnostne pohli biopsychologovia, iducky sa zhovarajuc. Akiste si vymienali dojmy o nezvycajnom spravani sa „polodivej bytosti”.
Pri samom vychode sa Viktor zrazu prudko vytrhol z ruk sluzobnikov a vybehol na plosinu, kde stali lietajuce pristroje Griadanov. Sluzobnikov, zmeravenych od prekvapenia, podurilo Jugdovo zvolanie, i vrhli sa za utecencom. Ale uz bolo neskoro. Viktor vyletel do povetria. Zaujimave; kedy sa len naucil riadit griadske „vajce”? Urcite si zapamatal manipulaciu Griadannov na pulte pristroja, ktorym nas priviezli do Trozy v den priletu na planetu.
Ale beda! Stalo sa to iste co s „Uraniou”. Viktor nestacil preletiet ani kilometer, ked jeho pristroj zabrzdil vo vzduchu, akoby ho schmatla ruka neviditelneho carodejnika. Po isty cas visel pristroj nad stupnovitou vezou, ktora uzatvarala skupinu budov na kraji „areny”, a potom sa velmi plynule vratil k vstupnemu obluku. Sluzobnici Kruhov mnohotvarnosti vtisli vzpierajuceho sa Viktora do kabiny zvlastneho vytahu. Mavol rukou a cosi zakrical. Z jeho slov som stihol zachytit iba: — Cakajte! Najdem vas.
A zmizol v spleti mestskych stavieb.
No ja som z neznamych pricin spokojny s jeho osudom a som presvedceny, ze sa za nijakych okolnosti nestrati.
Oranzovomodri, ktori zostali so mnou, sa zrejme bali, ze aj ja sa pokusim ujst, a vytvorili ozajstnu ulicku, ktorou ma odviedli na plosinu. Tam ma nalozili do priezracnej kabiny vytahu, ktory nas viezol po nekonecnych tuneloch a priechodoch. Zhora, zdola i po bokoch sa mihali poschodia, saly, akesi budovy. V ociach sa mi menilo od ustavicneho striedania priezracnych a zatemnenych stien. Napokon sa vytah zastavil v okruhlej priehlbine steny.
Obzrel som sa a dolu som uvidel obrovsku halu, kde pri podivnych pristrojoch sustredene pracovali Griadania v oranzovomodrych odevoch. Boli to biopsychologovia. A tak uz treti den som u biopsychologov. Ako som predpokladal, nic neprirodzeneho alebo barbarskeho: oranzovomodri sa ukazali byt velmi korektnymi bytostami. Dovolili mi bez prekazok pracovat v obrovskom Informatoriu, kde su sustredene miliardy mikrofilmov a „zapamatavajucich” krystalov. Znova sa presviedcam, ze cesty rozvoja vedy rozlicnych svetov musia byt v hlavnych rysoch zhodne. Tento predpoklad potvrdzuje aj sposob uschovavania nahromadenych tisicrocnych vedomosti na Griade. Informatoria — pamat ludstva — sa objavili na Zemi este sto> rokov jpred nasim odletom k stredu Galaxie. Vtedy bola objavena takzvana celularna pamat. Co to vlastne bolo? Zvlastne krystaly, subor jednotlivych elektromagnetickych buniek — to je celula. Do nich bol i elektromagnetickymi vlneniami zapisane najdolezitejsie vysledky ludskeho poznania, kultury, umenia. Do mikroskopickeho objemu celuly bolo mozno zapisat akykolvek druh informacie: knihu, obraz, divadelne predstavenie, film. Elektronkove rychlopocitacie zariadenia rozvijali a reprodukovali na obrazovkach takyto zapis ako text alebo farebne obrazky a dynamicke reproduktory vysielali zvuk.
Tak isto aj na Griade v kolosalnom Informatoriu su ako v obrovskych plastoch ulozene miliardy „zapamatavajucich” krystalov, z ktorych kazdy uchovaval obsah niekolko tisic objemnych zvazkov. Nazhromazdili tu nespocetne poklady vedomosti, pozbieranych Griadanmi za dvadsattisic rokov jestvovania ich civilizacie.
…Obklopuje ma hlboke ticho. No viem, ze v tejto tisine stale pokracuje neunavna praca. Prudy elekromagnetickych signalov necujne nesu po mnohych kanaloch informacie, ktore sa neprestajne, vrstva za vrstvou, ukladaju do zapamatavajucich krystalov. A predo mnou sa rozvija obraz cudzieho sveta, neopakovatelny vo svojich dejinach, v mnohom cudzi pozemskym predstavam, ale prekvapivo znamy v dosledku vseobecneho prirodnohistorickeho a spolocenskeho vyvoja rozumnych bytosti vo Vesmire.
Griada vznikla sucasne s ustrednym telesom a s ostatnymi tromi obeznicami z planetarnej sustavy pred siedmimi miliardami rokov z jednotneho zhluku predhviezdnej hmoty. Evolucny vyvoj planety pred vznikom prvych priznakov organickeho zivota trval pat miliard rokov; dlhy, mucivo tazky vyvoj zivej hmoty od prvych bielkovinnych kvapiek — „zarodkov” zivota — az po cicavcov z radu zobakovitonosych, priamych predchodcov Griadanov, trval poldruhej miliardy rokov. Prvotni Griadania, ktori uz mali rozum, sa zjavili pred styrmi milionmi rokov.
Podmienky vyvoja rozumneho zivota na Griade znacne zhorsovala osobitna astronomicka poloha planety a
