3
Ostrovy oddychu
Na desiaty den ma vyhlasili za slabomyselneho. Zltomodri sa zhromazdili do kruzku, lahostajne pokyvovali hlavami do taktu slov vodcu, cervenookeho Liuga, ktory ma tolko trapil: denne strnast hodin vtlkal mi do hlavy „vedomosti”, ktore som skoro absolutne nevnimal. S odporom si spominam na muslovite elektronkove pristroje, ktore ma „ucili”. Musim sa priznat, ze zltomodri zostrojili zazracne pristroje: priam majstrovsky vyvolavali ozvenu biologickych prudov v mojom mozgu s kmitanim biologickych prudov v ich mozgu. Mnohe z prednasanej latky by som pochopil. No raz darmo: kedze sa silili, ja som sa podla zakona protirecenia zatato vzpieral ich voli.
Po porade mi cervenooky Liug chladno povedal: No teda, polodivoch… Tvoj mozog nie je dost rozvinuty. Este jeden pokus a odovzdame ta biopsychologom Vysokeho stupna poznania.
Tam je i tvoj druh. Mozno on ti pomoze pochopit nasu vedu.
To je spravne riesenie! Pravdaze, musim ist na Vysoky stupen! — vykrikol som radostne a vrhol som sa k Liugovi, aby som mu stisol chladnu ruku.
Avsak Liug nepochopil moj vybuch vdacnosti, lahostajne sa odvratil a vydal prislusny rozkaz. Posadili ma do vytahu a po dvoch ci troch minutach ciernobieleho mihotania sa stien uz som oblapal akademika. Ale Samojlov ma celkom smiesne zahnal od seba a znovu sa pohruzil do prezerania hrby mikrofilmov, ktore lezali pred nim. Je naruzivo zaujaty svojimi vecami.
Trocha som sa urazil… Akademik teda neprejavil pri nasom stretnuti nijaku burlivu radost. Akosi sa aj zmenil. V jeho pohlade uz nieto predoslej laskavosti. Lepsie povedane, je ako duchom nepritomny. Griadske vedy ho naskrze pohltili. Aj teraz, pat minut po nasom stretnuti, uz na mna zabudol, lebo automaticky knihovnik mu prave podal dalsiu davku „zapamatavajucich” krystalov.
Pre mna znovu nastalo vycerpavajuce „ucenie” racionalnymi metodami. Bolo to este horsie ako u cervenookeho Liuga. Okrem rezonancie biologickych prudov, od ktorej cloveku div hlavu nerozpuci, Griadan s nezvycajnou jazvou na vtacej tvari posobil na moje nervy osobitnym pristrojom.
Mal som dost prijemny pocit: akoby do mna nalievali bodrost a chut do prace. No i tak skoro nic nechapem. Griadske astroplany a astronavigaciu by som studoval s radostou. Pochopil som vsak, ze nijake superpristroje nedonutia cloveka vnimat, co ho nezaujima.
Piotr Michajlovic naproti tomu dychtivo hlce griadsku vedu. Nepozna unavu. Je certovsky pracovity!
Zacinam vazne premyslat o tom, ako by som sa dostal z tejto novej „skoly”. Dnes som nahodou vypocul rozhevor dvoch biopsychologov o podmorskych Griadoidoch. Zaiste su to pracovnici podmorskych miest, o ktorych sa letmo zmienil akademik. Ale kdeze su? Ako ich najst? Opatrne zacinam rozhovor s akademikom.
— Piotr Michajlovic, este sa vam nezunovala tato skola? Nebolo by od veci urobit si vylet po Griade?
Akademik sa odtrha od mikrofilmov a pozera na mna prekvapeny.
— Akeze vylety? — namieta nahnevane. — Treba sa popo nahlat. Ani dva zivoty by nestacili na to, aby clovek spoznal co i len desatinu…
— Nazdavam sa, ze to nie je nasou zasluhou, — proti recim. — Akym pravom robia s nami pokusy? Odletme na Zem!
— Na com? — schladza ma akademik.
— Na griadskorn astroplane! Treba najst Griadoidov a poziadat ich o pomoc.
Piotr Michajlovic vycitavo pokyvuje hlavou.
— Treba cakat. Myslis, ze ja sa nechcem vratit na Zem! Naco by som inac trpel ich pokusy? Pre pokrok pozemskej vedy budem pracovat vo dne v noci! Griadania maju veci, ku ktorym pozemstania dospeju az o milion rokov.
A musime mat na zreteli, ze k podmorskym Griadanom sa tak lahko nedostaneme. Ved aj ich existenciu drzia nasi vladcovia v prisnej tajnosti. Dozvedel som sa o nich iba vdaka nedbalosti biopsychologov. Podmorski Griadania su spolahlivo izolovani. Nemaju pristup do krytych kruhovitych miest. A trozski operateri, to su len doplnky strojov, ti nic nechcu. Po nicom netuzia, ba ani si nedokazu uvedomit svoje postavenie. Neviem preco su taki; mozno, ze miesto patricnych mozgovych centier maju v hlave zamontovane mikroprijimace a vysielacky. Kapitalisti na Zemi tiez kedysi snivali o tom, aby mohli na robotnikoch vykonat take operacie, ktore by ich zbavili vole a premenili ich na mlcanlivych otrokov. Na pomoc operaterov sa nemozeme spoliehat. Su bezmocni ako novonarodeniatka. A podmorski pracujuci kedysi dovolili, aby ich zbavili pristupu k vyssim vedomostiam; teraz jedia, co si navarili.
Mlcim, zarazeny tym, co som pocul. A hned som sa zacal inac divat na oranzovo a zltomodrych. Zisli mi na um Elcove a Jugdove ladove oci. V dusi sa mi zacala dvihat vlna hnevu a rozhorcenia. Ako moze niekto tak neludsky olupit cely narod o radost z tvoriveho zivota?
Dnes vecer sa Samojlovovi podarilo presvedcit cloveka s jazvou, ze kvoli uplnemu uspechu pokusov treba, aby nas oboznamil s niektorymi strankami griadskeho zivota.
— Zajtra nam ukazu „racionalny system” vyucovania v griadskych skolach, — povedal mi akademik. — Uvidime, uvidime… Mozno ta to zaujima vacsmi nez veda cervenookeho Liuga.
A uz sme v ucebni, kde vladne uplne ticho. Za nizkymi stolcekmi sedia tisice chlapcov. Myslim, ze nemaju viac ako patsest rokov. Na podiu pred velkou ciernou obrazovkou stoji ucitel. Do taktu s jeho monotonnnym hlasom vznikaju na obrazovkach slova a znaky. Piotr Michajlovic dlho pozera na znaky a zrazu sa ozve zacudovano: Ale… ved on vysvetluje detom analyzu nekonecne malych velicin, ktora sa u nas zacina ucit az na vysokej skole! Co potom prednasaju na griadskych vysokych skolach?
V druhom obdobi poznavania zacina sa ucit matematika casopriestoru. Potom nasleduje nauka o vnimani stvorrozmernosti a o zakriveni Velkej mnohotvarnosti, — ozval sa clovek s jazvou, ktory nas neprestajne sprevadza, pricom pokracuje v „pokusoch” pomocou prenosneho biogeneratora.
— Druhy stupen poznania pripravuje Griadanov pre pracu v spolocnosti Poznavatelov.
Vnimanie stvorrozmernosti a zakrivenie casopriestoru? Vy to viete pochopit? 0, to si musim zapisat!
A Samojlov vytahuje z vrecka nepostradatelny magnetofon.
Melodicky zvuci gong, ktory oznamuje prestavku.
Cakam, ze sa teraz ozve mnohohlasny detsky krik, ze mali Griadania pobezia ozlomkrky na dvor. No miesto toho deti ako na rozkaz ticho vstavaju a bez jedineho hlaska prechadzaju do susednej miestnosti. Nazrel som ta. Je to sportova hala. Skolaci s lahostajnymi tvarami robia rozlicne cviky: jeden rovnomerne skrca a vystiera nohy, druhy ruky, treti si cvici krk, stvrty — brusne svaly. Potom sa chlapci rozdelia na skupiny a zacnu rovnako pravidelne a metodicky prehadzovat biele valce (zrejme lopty).
Oviala ma smrtelna nuda. Zive sportove cvicenia robili s rozculujucou lahostajnostou, bez akehokolvek nadsenia a zapalu. Akoby to ani neboli ludia, lez iba bezduche roboty.
Potom sme navstivili griadsku vysoku skolu, ktoru oni nazyvaju Druhym stupnom poznania, kde je vyucovacia latka velmi zlozita. Clovek s jazvou nas zaviedol na katedru matematiky a fyziky. (Griadske terminy prekladam do materciny.) Ked sme vosli, suchy vysoky starec so striebornoranzovymi vlasmi prisne skusal griadskeho suhaja. Na studijnej obrazovke sa zurivo mihali podivne vzory, spiraly a obrazy. Mladenec krcovito, s napatou pozornostou sledoval fantazmagorie farieb, ciar a znakov.
— To su prve kroky v umeni vnimania jednotneho casopriestoru, — objasnil nam kratko Griadan s jazvou. Obrazovka na chvilu zhasla a mladenec rozpraval o tom, co videl. Z casu na cas pedagog zapinal biostimulator, aby posilnil studentov mozog. Piotr Michajlovic bol same oko a ucho. Teraz naisto zabudol na cely svet; horuckovite sepkal cosi do magnetofonu. Necudo, ved bola rec o jeho oblubenom predmete!
Pre mna bol pojem casopriestoru ako jednotnej mnohotvarnosti cirym matematickym vymyslom, ktory nehovoril nic rozumu ani srdcu, hoci mi Samojlov za dlhe roky letu k stredu Galaxie usporiadal cely rad prednasok o tejto dolezitej oblasti ludskeho poznania.
— Vidis, — vravel mi vtedy a charakteristickym pohybom si trel celo. — V ludskom mozgu akiste chyba zavit, ktory by celistvo vnimal casopriestor.
No ktovie, ci nie je na pricine nizky rozvoj nasho myslenia?
Myslim, ze Riehmann, Gauss, Einstein, Minkovskij a este zopar vedcov si vedeli jasne predstavit jednotu casu a priestoru. Pisali, ze si treba len okamzite uvedomit celu naslednost udalosti. Ako to mame chapat? Napriklad velki sachisti si vo chvili uvedomia cely priebeh hry, vnutornym pohladom hned postrehnu vsetky priestorove i
